Vitajte na stránkach obce Dubník! Dnes je sobota, 18. november 2017, meniny má Eugen.   |      

História

Chotár obce bol osídlený už v dávnoveku, svedčia o tom početné archeologické nálezy. Najstaršie sú z obdobia neolitu: je to sídlisko s volútovou kultúrou. Z neskoršieho obdobia eneolitu sa tu našlo sídlisko s kanelovou keramikou, ďalej sídlisko maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, nálezy z laténskeho obdobia (v expozícii Klenoty dávnej minulosti Slovenska na bratislavskom hrade sa nachádza jednoduchý zlatý prsteň z hrobu muža s výzbrojou) a rímsko - barbarské sídlisko.

V priestoroch chotárskej časti Vaskapu bola obec Louth, zničená v období tatárskeho vpádu.
Dnešná obec sa po prvýkrát spomína roku 1236 pod menom Chus. Pôvodne bola kráľovským majetkom, ktorý kráľovou donáciou dostal roku 1247 Alexander z rodu Semere, zvaný Chúzy. Aj roku 1339 ju vlastnili členovia rodu Semere, v roku 1394 sa objavuje pod menom Chuz. V roku 1416 sa tu spomína zemepán Michal Csúzy. V tomto čase už tunajší členovia rodu Semerovcov prevzali od obce priezvisko (pôvodné meno obce bolo Csúz, t.j. Čúz).
Od roku 1537 obec už vlastnilo viacero zemepánov.

Podľa správy z roku 1561 sa tunajší kostol uvádza už ako pustý. Ani v 17. storočí sa pomery v obci podstatne nemenia, hlavnými zemepánmi boli Csúzyovci, ale popri nich sa ostatní majitelia často striedali.
Obec v rokoch 1551, 1576 a 1669 spustošili Turci, a tak niet divu, že spustla. V roku 1631 tu navyše vypukla morová nákaza a značná časť obyvateľstva jej podľahla. V roku 1699 sa Čúz spomína ako samota, neobývaná obec.
Až v roku 1718 bola obec dosídlená Slovákmi z Považia, Liptova a západného Slovenska. V tomto roku sa ako jeden z tunajších zemepánov spomína Adam Csúzy. V roku 1755 medzi tunajšími zemepánmi nachádzame Jóba Zmeškala a Semberyho dedičov, v roku 1756 rodinu Ocskayovcov. V 1766 roku sa tunajší poddaní vzbúrili proti zemepánom.
V 1786 sa obec spomína pod menom Cshus, neskôr v pomaďarčenej podobe Csúz. V tom čase a až do roku 1848 boli a najväčšími tunajšími zemepánmi stále Csúzyovci. V roku 1876 v obci vypukla cholera a v 1914 čierne kiahne. Na konci 19. storočia bola tunajším zemepánom ostrihomská kapitula. V roku 1869 žilo v obci 1807 obyvateľov, v1892 už 1892, v 1942 ich počet narástol na 2458. Najviac obyvateľov mal Dubník v roku 1961; vtedy tu žilo 2528 obyvateľov. V roku 1948 bolo meno obce zmenené na Dubník.

Kultúrne pamiatky

Už začiatkom 18. storočia Matej Bel v opise Komárňanskej stolice spomína kúriu Imricha Csúzyho. O storočie neskôr Alexius Fényes spomína kaštieľ Žigmunda Csúzyho a krásny anglický park s mnohými exotickými drevinami, ktorý bol okrasou širokého okolia. Tento kaštieľ stojí aj dnes na hornom konci obce. Je to prízemná klasicistická stavba na pôdoryse tvaru L. Vo dvorovej časti východného krídla bola kedysi sklenená veranda. V 2. polovici 19. storočia kaštieľ od Pavla Csúzyho kúpil židovský nájomca Ödön Hönig, ktorého rodine patril do roku 1945. Budova neskôr slúžila na školské ciele (byt školníka), v súčasnosti je kaštieľ zrenovovaný, patrí do súkromného vlastníctva Vydavateľstva KT s.r.o., Komárno.
Po roku 1848 bolo v rozsiahlom parku Csúzyovcov postavených viacero panských sídiel. Park, v ktorom bolo mnoho krásnych sôch, v 2. polovici 19. storočia. kúpil Juraj Steiger z Rúbane, ktorý ho potom predal židovskému nájomcovi Marksteinovi. Ten dal vzácne okrasné a lesné dreviny vyrúbať, predal ich ako palivo a plochu bývalého parku dal rozparcelovať. Z tejto hospodárskej akcie mal Markstein veľký zisk.
Južne od spomenutého kaštieľa stál ďalší kaštieľ, postavený začiatkom 19. storočia rodinou Hunyadyovcov. Po roku 1945 budova slúžila na školské účely. Vtedy bolo zbúrané jej bočné krídlo a po roku 1970 pre výstavbu školského ihriska aj zvyšok kaštieľa.
Južne od zbúraného kaštieľa, ešte na území csúzyovského parku, dodnes stojí secesná kúria Dionýza Paála st., postavená na prelome 19. a 20. storočia na mieste staršej budovy. Prízemná stavba s pôdorysom tvaru L bola po roku 1960 prestavaná na vináreň miestneho JRD a zbavená pôvodných architektonických detailov.
Pred hlavnou fasádou každého z troch kaštieľov bola terasa ohradená kovaným zábradlím.
Na druhej strane ulice, oproti hornému kaštieľu, stojí malá jednoduchá kúria s pôdorysom v tvare L. Aj plocha na tejto strane cesty bola pôvodne csúzyovským parkom. Kúria bola postavená v 1. polovici 19. storočia rodinou Szilleyovcov a koncom 19. storočia ju získal Jozef Hönig. Budova bola po r. 1948 prestavaná na obchod a byty. Dnes je v kúrii pohostinstvo, v zadnej časti sú sklady.
Južne od predošlej kúrie stála ďalšia kúria, postavená ešte na ploche csúzyovského parku. Po roku 1849 bol v staršej budove na dlhší čas zriadený okresný súd. Pavol Csúzy potom nepotrebnú budovu predal Dionýzovi Paálovi st., ktorý ju prestaval na kúriu. V rokoch 1931-1945 tu býval lekár dr. Karol Szegedy. Po roku 1945 tu boli byty. Hoci kúriu v roku 1982 opravili úplne schátrala a v roku 1992 sa zrútila.

V západnej časti obce, neďaleko novej ZŠ, stojí najmohutnejší kaštieľ. Začiatkom 19. storočia ho v klasicistickom slohu postavila rodina Szombathelyiovcov a neskôr ho zdedila rodina Baloghovcov. V 20. rokoch 20. storočia kúpila budovu katolícka cirkev a zriadila v nej dievčenskú školu sv. Alžbety vdovy. Kaštieľ po roku 1945 slúžil ako materská škola, po roku 1975 len ako jej kuchyňa a jedáleň. Budova bola medzičasom zbúraná.
Oproti stojí secesná kúria, ktorú si na základoch staršej kúrie Pyberovcov z 1. polovice 19. storočia v roku 1926 dala postaviť rodina Ölveckých. Materiál na stavbu bol privezený z Jasovej zo zbúraného kaštieľa Kálmánovcov. Kúria je aj dnes majetkom rodiny Ölveckých, ktorí ju obnovujú. Je to prízemná stavba s pôdorysom v tvare L. Ku kúrii patrí aj staršia poschodová sýpka.
Kúria, ktorá bola postavená na začiatku 19. storočia sa stala majetkom a sídlom baróna Richarda Hammersteina, ktorý vo dvore dostaval hospodársky trakt. V 70. rokoch 20. storočia bola budova zbúraná a na jej mieste stojí dnešný kultúrny dom, v ktorom sa dnes nachádza i sídlo Obecného úradu Dubník.
Pri starom obecnom úrade sa zachoval zvyšok parku po bývalom Kálmánovskom kaštieli. Túto budovu dala postaviť asi na mieste staršej kúrie začiatkom 19. storočia rodina Szalacsyovcov. Od roku 1938 budova slúžila na rôzne praktické ciele a aj ako domov junákov. Po roku 1948 bol v kaštieli zriadený kultúrny dom a kino, no schátraná budova bola po roku 1980 zbúraná a na jej mieste bol postavený obchodný dom s priemyselným tovarom.
Oproti kalvínskemu kostolu sa nachádza kúria rodiny Petrovicsovcov, postavená koncom 19. storočia. Po roku 1945 boli v nej zriadené učiteľské byty, dnes je to dom č. 256. Dnes je kúria čiastočne zmodernizovaná.

Kaštieľ, ležiaci juhovýchodne od kalvínskeho kostola, bol postavený v 2. polovici 19. storočia rodinou Bathóovcov. Bola to mohutná jednopodlažná stavba. Po roku 1945 bol tu zriadený kultúrny dom, v roku 1970 bola jednoduchá budova zbúraná a na jej mieste dnes stoja rodinné domy.
Kúria, pôvodné sídlo rodiny Bathóovcov, bola postavená začiatkom 19. storočia nad ohybom štátnej cesty na miernej vyvýšenine v južnej časti obce. Po roku 1945 boli v kúrii sklady JRD a dielňa mechanizačnej skupiny. V roku 1990 stavbu zbúrali.
Neďaleko tejto kúrie, východným smerom pri ceste vedúcej k rímskokatolíckemu kostolu, stála ďalšia kúria. Bola postavená v polovici 19. storočia rodinou Steinerovcov ako súčasť ich hospodárskeho dvora. Úplne schátranú budovu zbúrali.

Kúriu v chotárnej časti Vaskapu dal v 2. polovici 19. storočia postaviť Ladislav Fehérváry. Okolo roku 1970 túto jednoduchú schátranú budovu zbúrali.
Kúriu na majeri Káptalan, juhozápadne od obce, si dala postaviť koncom 19. storočia ostrihomská kapitula ako letné sídlo a obydlie správcov svojho veľkostatku. Budova aj po roku 1945 slúži na obytné účely.

Významné osobnosti obce

Rod Csúzyovcov (pochádza z Dubníka a Sv. Michala). Ich prvým známym predkom bol Alexander (1247). V roku 1540 získali dotáciu na majetky v Dubníku, kde boli Csúzyovci zemepánmi do roku 1848.

Ján Valašík {Valliašik, Vallasik, Walassyk), prekladateľ, katolícky kňaz. V rokoch. 1736 - 1742 študoval filozofiu a teológiu na univerzite v Trnave, r. 1742 teológiu v Budíne, r. 1743 vysvätený za rímskokatolíckeho. kňaza. V rokoch 1744 - 1747 pôsobil ako kaplán v Dubníku. V roku. 1768 vyšiel jeho prvý preklad životopisov svätých z maďarskej pôvodiny od A Illyésa, v ktorom uplatnil kultúrnu západoslovenčinu.

Jozef Karácsonyi (? - 1831 Dubník), teologické štúdiá ukončil v Bratislave, od r. 1808 pôsobil v Dubníku. Bol aj cirkevným sudcom a biskupským radcom.

Ján Morvay (z Dolných Držkoviec), tabulárny sudca Komárňanskej stolice, rímskokatolícky kňaz (1795 - 17.3.1842 Dubník). Teológiu vyštudoval na seminári v Trnave, ktorý ukončil r. 1828. Od 2.9.1840 bol farárom v Dubníku, kde vo veku 47 rokov zomrel. Jeho dielo Hodnowerni vipis snadného, a sprobuwaného Spósobu cu Zhogeňi wčil panugicég Mornég Uplawici, aneb tak rečenég Choleri nemoci vyšlo v Trnave r. 1831 a bol to preklad z maďarčiny. Morvay bol aj tabulárnym sudcom komárňanskej stolice.

František Palacký , zakladateľ moderného českého dejepisectva, organizátor vedeckého a kultúrneho života, publicista, politik a ideológ českého národného obrodenia a česko-slovenských vzťahov (14.6.1798 Hodslavice, okr. Nový Jičín - 26.5.1876 Praha). Palackého v čechách nazývali aj otcom národa. Jeho najvýznamnejším dielom sú päťzväzkové Dejiny národu českého v Čechách a na Moravě dle puvodních pramenu (Praha 1848, 1870, 1872).

Alojz Miklósovics (1816 Érmihály - ?), filozofiu vyštudoval v Komárne, teológiu v Trnave, štúdiá ukončil v Pešti. R. 1838 ho vysvätili za diakona, od roku 1849 bol kňazom v Dubníku a zároveň a arcidekanom komárňanského arcidekanátu. V roku 1886 bol menovaný za riaditeľa trnavskej administratúry, od 12.2. bol bratislavským prepoštom. Miklósovics veľa písal a zostavil mapu trnavskej administratúry.

Michal Zoványi Jánoska (1839 Ostrihom - ?), filozofiu vyštudoval v Trnave, teológiu v Ostrihome. V roku1861 bol vysvätený za kňaza. Svoju činnosť kňaza začal v roku 1862 v Holiciach. V roku 1865 do Pešti zavolal dr. Emil Ocsay, kde sa Jánoska stal redaktorom novín Pesti Hímök. V roku 1874 bol inštalovaný za kňaza v Dubníku, no v roku 1876 odtiaľto odišiel a vzdal sa aj kňazského povolania. Ale 16.9.1891 sa opäť stal kňazom a pracoval ako správca cirkvi v Budapešti, od r. 1893 je kňazom v Imeli.

František Komlossy (1853 Topoľčany - ?), filozofiu a teológiu vyštudoval v Trnave, získal diplom a doktorát. V júni 1881 bol vysvätený za učiteľa, pôsobiť začal na biskupskom gymnáziu v Trnave, od r. 1883 bol menovaný za riaditeľa biskupského úradu. Od 19.5.1885 administrátor v Kamenici nad Hronom, od r. 1886 kňaz v Dubníku, r. 1890 preložený do Mužle. Od r. 1892 sa stal biskupským kaplánom a hlavným inšpektorom pre základné školy. Od r. 1891 bol aj šéfredaktorom časopisu Népnevelö.

Rudolf Kálmán ml., župan komárňanskej župy a slobodného kráľovského mesta Komárna (1861 Komárno - ?). Po štúdiách práva v Budapešti sa dal do služieb komárňanskej župy. Najprv bol podnotárom, potom riaditeľom sirotskej stolice a nakoniec hlavným župným notárom. R. 1893 sa tohto miesta vzdal a odišiel na rodinný majetok do Dubníka, kde hospodáril. R. 1905 sa stal poslancom za nagyigmándsky obvod v krajinskom sneme. R. 1906 sa stal županom Komárňanskej župy. Kálmán pôsobil vo viacerých spolkoch.

Počet prístupov od 10.2007