Návštevnosť
Návštevnosť:
ONLINE:2
DNES:326
TÝŽDEŇ:3010
CELKOM:1087891
Návštevnosť:
ONLINE:2
DNES:326
TÝŽDEŇ:3010
CELKOM:1087891
Szavazzon az egyik lehetőségre kattintva
Je otázkou, kde hľadať pôvodné sídlo rodu Csúzyovcov. Podľa niektorých historikov stálo niekde v blízkosti rímskokatolíckeho kostola sv. Alžbety uhorskej, spomínaný už roku 1317 (teda je staršieho založenia, zrejme okolo roku 1270, keď sa tu Csúzyovci usadili).
Ale miestna tradícia hovorí, že pôvodné sídlo rodu Csúzyovcov stálo v miestach bývalej družstevnej vinohradníckej pivnice severne od obce. Z tohto vyvýšeného miesta sa dalo skvele ovládať okolie a komunikácie pod ním. Navyše tu rodina Csúzyovcov (de Csúz et Pusztaszentmihály) postavila na začiatku 19. storočia pohrebnú kaplnku - mauzóleum (na začiatku 20. storočia zanikla). Dovtedy pohrebným miestom rodiny bola krypta pod rímskokatolíckym kostolom.
Gotická kamenná kúria stála severne od obce a postupne sa stávala ústredným sídlom rodiny. Pravdepodobne mala štvorcový pôdorys a bola postavená z kameňa. Za tureckých vojen bola zničená podobne ako obec. Okolo roku 1680 po skončení tureckých vojen Pavol Csúzy (? - 1704, padol v kuruckých vojnách, manželka Anna Érsek ? - 1737) začal so stavbou neskororenesančného kaštieľa, zvyšky vyššie spomenutej starej gotickej kúrie boli opravené na hospodársku budovu štvorcového pôdorysu (zrejme zachovávala pôvodný pôdorys).
Bol postavený prízemný kaštieľ na pôdoryse s tvarom L, ktorý bol do dvora obrátený otvorenou arkádovou chodbou (na oboch fasádach po 6 - 6 arkádach). Chodba bola zaklenutá krížovými klenbami. V miestnostiach prístupných z chodby, zrejme boli rovné stropy. Pod kaštieľom sa nachádza zaklenutá baroková pivnica. Z tohto obdobia pochádzajú kolkované tehly CP. Prvá zmienka o kaštieli je v diele Mateja Bela „Notitia Hungariae novae historico - geographica“ z rokov 1730 - 1740, ktorý obec osobne navštívil najmenej dvakrát a v nej spomína kaštieľ Imricha Csúzyho. To, že budovu Bel spomína medzi 14 kaštieľmi či kúriami župy, teda jednalo sa skutočne o významnú budovu. Imrich Csúzy (1702 - pred rokom 1747, manželka Júlia Farkas 1719 - ?) na budove dal vykonať viaceré barokové úpravy, z ktorých sa zachovala okrúhla vstupná hala zaklenutá kupolou s nástennou maľbou a polkruhovými výklenkami. Zachovala sa aj pruská klenba miestnosti pri vstupnej hale, podobne aj časť barokového vykurovacieho systému s vykurovacími otvormi a dymovodmi ako dutiny v stenách. Areál kaštieľa z troch strán dopĺňali hospodárske budovy a byty služobníctva. Neskôr kaštieľ zdedil syn Imricha Csúzyho, Gašpar Csúzy (1737 - 1772), komárňanský podžupan, ktorý bol ženatý s Júliou Tajnay (1744 - ?).
Kaštieľ najväčšiu slávu zažil za Žigmunda Csúzyho (1770 - 1805), ktorého prvou manželkou bola Anna Majthényi (1779 - 1799) a druhou Jozefa Kvassay (1781-1863).
Na konci 18. storočia sa začalo s prestavbou a rozšírením kaštieľa. Pôvodné neskororenesančné jadro bolo na priečelí rozšírené dvojosovou prístavbou a kolmé krídlo spojené s hospodárskou budovou (bývalá gotická kúria), ktorá bola upravená na obytné účely. Na spojnici krídiel sa pravdepodobne prejavili statické poruchy a časť muriva bola asanovaná a znova vybudovaná. Táto časť chodby nebola obnovená a tak sa vytvorila slávnostná sála kaštieľa. V časti budovy boli objavené aj pozostatky požiaru, ktorý mohol tu vypuknúť v tomto čase.
Jedenásťosové priečelie bolo klasicisticky prestavané, plánovalo sa členiť ho pásovou rustikou, ktorej pozostatky sa zachovali na južnej fasáde, nakoniec nárožia boli zvýraznené bosovanými lizénami. Okná sú umiestnené vo vtiahnutých šambránach s polkruhovým zakončením, na ktorých sú umiestnené sadrové reliéfy s mytologickými motívmi. Výrazná korunná rímsa je riešená na spôsob zuborezu. Najkrajšou časťou kaštieľa je vstupný stĺpový portikus, ktorý je zakončený trojhuholníkovým tympanónom. Nakoľko je kaštieľ postavený na miernom svahu, priečelie je na zvýšenom prízemí a preto z portika vedie z oboch strán prejazdná rampa, ktorá len pridáva na elegantnom výzore budovy a opticky je vyššia. Stredný trojosový mierne vystupujúci rizalit členia pilastre s toskánskymi hlavicami, podobne ako pieskovcové stĺpy. Nad oknami sú sadrové reliéfy grifov s amforou. Nad nimi sú rímsy spočívajúce na konzolách.
Pozoruhodné je segmentové kamenné ostenie s klenákom vstupného portálu do budovy. Priečelie kaštieľa výzorom pripomína grécke chrámy a toto riešenie na Slovensku je neobvyklé. Arkády boli zamurované a táto časť budovy dosť stratila zo svojho elegantného výzoru. V kupolovej vstupnej hale bola zmenená maľovaná výzdoba za pásovú (zlátenie), kupola bola natretá na modro. V chodbe kolmého krídla bola klenba strhnutá a nahradená fabiónovým stropom. Podobné stropy sú aj v miestnostiach. Pod novšou prístavbou je menšia zaklenutá pivnica. Ktovie prečo, ale prestavba nebola prevedená v plnej miere (napr. korunná rímsa po južnej strane portika je jednoduchšia), hoci sa jednalo o ústredné sídlo rodu. Zrejme to súviselo so smrťou majiteľa kaštieľa, ktorý temer taký istý objekt dal vybudovať v Starej Ďale (dnes Hurbanovo). Stavba bola bohužiaľ okolo roku 1970 zbúraná a tak dnes už nie je možné oba objekty porovnať.
Po smrti majiteľky začal úpadok stavby. Po roku 1945 nastalo ničenie kaštieľa. Získali ho sem prišlé slovenské rodiny, ktoré sa v ňom usadili. Tak bola budova rozdelená na tri časti a zadná časť upravená na maštaľ. Potom bol v kaštieli zriadený aj byt školníka a krátky čas sa v ňom vykonával i praktický výcvik pekárov. Po roku 1985 kúpil objekt závod Vagónka Poprad, ktorý do chcel zrekonštruovať na rekreačné účely, preto bola opravená strecha. Nakoniec ale kaštieľ obnovený nebol (bolo zrušené tunajšie kúpalisko) a pustol. Bolo v ňom síce sklenárstvo, ale o údržbu kaštieľa sa nikto nestaral. Začali sa prepadať stropy, budove hrozil úplný zánik. Dokonca na mieste kaštieľa v rámci zlepšenia infraštruktúry v 80. rokoch 20. storočia sa plánovalo postaviť nákupné stredisko, čo sa našťastie nerealizovalo.
Roku 1998 celkom schátralú budovu kúpila KT tlačiareň a vydavateľstvo s.r.o. Komárno a za hospodárskeho dozoru Štefana Meszlényiho, stavebného vedenia Dr. Ing. Árpáda Szénássyho a umelecko - stavebného vedenia Ing. Alexandra Rešku bola obnovená do pôvodného stavu. Priečelie a ostatné fasády boli obnovené v jednotnom klasicistickom štýle, interiéry podľa prevládajúceho slohu. Boli odkryté a zakonzervované všetky významné artefakty dokumentujúce vývoj kaštieľa. Obnovený bude aj zvyšok priľahlého parku a doplnený drobnou záhradnou architektúrou. V novembri 2001 bol širokej verejnosti otvorený prvý trakt, slúžiaci múzeálnym a spoločenským účelom, roku 2003 boli sprístupnené aj ostatné rekonštruované časti budovy. Od roku 2002 je kaštieľ zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok, hoci dovtedy niet o ňom zmienky v nijakej dostupnej literatúre.
Návštevníka upúta kovaný plot, práca umeleckého kováča Ing. Jána Reichera z Kolárova. Prichádzame k portiku, pred ním je časť parkovej úpravy, ktorá bola rekonštruovaná podľa dobových fotografií. Na koncoch prejazdnej rampy sú plastiky levov, ktoré boli rekonštruované sochárom Matejom Nagyom podľa úlomkov nájdených v zemi pred kaštieľom pri obnovovacích prácach na parku.
Pozoruhodným kamenným portálom vchádzame do kupolovej vstupnej haly, ktorá je raritou v širšom okolí. Vznikla v 18. storočí jej výzdoba sa viackrát menila. Maľovaná výzdoba bola voľne obnovená na základe nepatrných zvyškov na najspodnejšej vrstve podľa talianskeho barokového maliara Giambattistu Tiepola a znázorňuje Hyacinta a Zafíra z gréckej mytológie. Pozoruhodné sú polkruhové výklenky pre sochársku výzdobu. V pamätnej knihe uloženej na stole je mnoho pozoruhodných zápisov a niektoré z nich sa oplatí prečítať.
Vľavo prvá je venovaná Kossuthova izba. Priestor je zaklenutý pruskou klenbou, na ktorej je pôvodná klasicistická pásová a kvetinová maľovaná výzdoba. Pod vrstvami novších omietok sa zachovala ojedinele celistvo. Nábytok a knihy boli osobným majetkom Ferenca Kossutha (1849 - 1914), poslanca krajinského snemu, politika, inžiniera, ministra, spisovateľa, maliara, sochára a hudobníka. Druhá miestnosť s rovným stropom (podobne ako ďalšia) sa nachádza v prístavbe z konca 18. storočia. Preto v tejto časti kaštieľa bolo zriadená výstava keramických sôch významných osobností pôsobiacich na území dnešného Slovenska. V rohu miestnosti prísnym pohľadom v červenom odeve upúta Peter Pázmány (1570 - 1637), jezuita, doktor teológie, uhorský arcibiskup a kardinál, významný barokový básnik, spisovateľ a zakladateľ trnavskej univerzity. Zaujímavý je model hlavného oltára kostola sv. Jána Nepomuckého s Trnave (bývalý univerzitný kostol) z kúskov papiera. Pri stole sedí Gábor Baross (1848 Pružina - 1893), jeden z najvýznamnejších politikov - národohospodárov, minister (zvaný „železný minister“).
Pri ňom sedí Anián Jedlik (1800 Komárno - 1895), doktor filozofie, člen rádu benediktínov, univerzitný profesor, čestný člen Maďarskej akadémie vied, kráľovský radca, vynálezca (sodová voda, dynamo, raster a pod.). Oproti Barossovi sedí gróf Július Andrássy (1823 Trebišov - 1890), predseda maďarskej vlády, skutočný vnútorný tajný radca, čestný člen Maďarskej akadémie vied a člen jej správnej rady, osobný priateľ kráľovnej Alžbety. Nad nimi stojí Juraj Klapka (1820 - 1892), legendárny obranca hradu Komárno, generál maďarského honvédskeho vojska 1848/49, napísal viacero memoárových kníh.
Prejdeme do tretej miestnosti, kde v rohu sedí Mór Jókai (1825 Komárno - 1904), svetoznámy maďarský spisovateľ, politik, poslanec krajinského snemu. Okolo neho sú viaceré vydania jeho kníh. Čaj na podnose mu nesie prvá manželka Róza Laborfalvi (1817 - 1886), vo svojej dobe mimoriadne populárna maďarská herečka. V rohu stojí slávny maliar Árpád Feszty (1856 Hurbanovo - 1914), autor panoramatického obrazu „Príchod Maďarov“. Časť z tohto obrazu je na stene za maliarom. V miestnosti je model klasicistického kostola sv. Rozálie v Komárne postaveného v rokoch 1839 - 1843 podľa návrhu skvelého architekta Jána Xavera Packha. Pod oknom sa nachádza model kaštieľa v Haliči, jedného z najkrajších na Slovensku, ktorý bol sídlom rodu Forgáchovcov.
Prejdeme do chodby zaklenutej krížovou klenbou, ktorá je jediným zachovaným pozostatkom renesančného kaštieľa. Pôvodné sú aj arkády, ktoré boli otvorené, ale kvôli statickým poruchám čiastočne vymurované a zasklené. V chodbe je zbierka zbraní, ktoré sa viažu ku konkrétnej historickej osobnosti. Podlaha je vykladaná barokovými a klasicistickými z produkcie Csúzyyovských paliarní tehál. Značnú hodnotu predstavuje barokové kamenné ostenie vykurovacieho otvoru.
Cez kupolovú vstupnú halu prejdeme do najväčšej, „zrkadlovej“ sály kaštieľa. Bola najviac zničený a jej strop bol temer úplne prepadnutý. Maľby na vysokej úrovni voľne obnovili reštaurátorky Mgr. art. Eva Gáliková a Mgr. art. Monika Borkowska, obe z Nových Zámkov. Ich dielom je reštaurovanie všetkých nástenných malieb a zlátenie nábytku. Sála sa užíva na poriadanie konferencií, slávností a aj ako svadobná miestnosť. Na ľavej stene sú dva obrazy, prvý je portrétom legendárneho generála maďarského honvédskeho vojska 1848/48 škótskeho pôvodu a neskôr spisovateľa Richarda Guyona (1812 - 1856). Druhý je portrét Rudolfa Kálmána (1861 - 1914), komárňanského župana, a miestneho zemepána. Na pravej stene sú štyri portréty. Na prvom je namaľovaný František Palacký (1798 - 1876), slávny český vedec - historik, zakladateľ českého moderného dejepisectva, organizátor kultúrneho a vedeckého života, politik, ideológ českého národného obrodenia a „otec vlasti'“ v rokoch 1819 - 1823 bol vychovávateľom u rodiny Csúzyovcov. Vedľa je Matej Bel (1684 - 1742), evanjelický kňaz a. v., najznámejší uhorský encyklopedista a polyhistor, ozdoba Uhorska. Tretí portrét patrí Franzovi Schubertovi (1797 - 1828), svetoznámemu rakúskemu hudobnému skladateľovi. Na poslednom portréte je Koloman Sötér (1834 Dubník - 1915), svetoznámy včelársky odborník, pôvodne správca veľkostatku ostrihomského arcibiskupa.
Ďalšou miestnosťou je Lehárova izba, kde možno obdivovať krásny secesný nábytok zo začiatku 20. storočia. Franz Lehár (1870 Komárno - 1948), svetoznámy rakúsky operetný skladateľ a dirigent. Za touto miestnosťou sa nachádza hádam najkrajší priestor kaštieľa knižnica. Skrine na knihy sú vernou replikou zariadenia knižnice Apponyiovcov. V miestnosti sú vzácne tlače zo 16. - 19. storočia, ktoré vznikli na území dnešného Slovenska. Väčšinou sú v latinskom a francúzskom jazyku, menej v maďarčine.
Potom sa ocitáme v kolmej chodbe, ktorej nerovnaká úroveň podlahy je spôsobená nerovnosťou terénu, kaštieľ leží na svahu. V chodbe sú vystavené kópie starých rytín miest, lovecké trofeje, z ktorých je viacero unikátov, lebo viaceré sú asymetrické. Rozhodne je potrebné prehliadnuť si výstavu fotografií z obnovy kaštieľa. Hodno si prezrieť dymovody v múroch, vykurovacie otvory a otvor na ohrievanie jedla panstvu. Z chodby sa možno dostať do viacerých miestností.
Za sociálnou miestnosťou kuchyňa, ktorá je z časti zariadená starým kuchynským riadom, ale aj prispôsobená prevádzke na základe moderných požiadaviek hygieny. Potom sa nachádza rad spální, zariadených dobových nábytkom s hodnotnými bytovými doplnkami.
Za železnými dverami (letopočet 1670, vznik jadra dnešného kaštieľa) sa nachádza vchod do barokovej pivnice, ktorá pred rekonštrukciou bola temer celkom zasypaná. Na konci chodby sa nachádza Palackého izba, ktorá bola určená na základe jeho „Každodenníčka“. Unikátom je slovenský preklad Biblie, tzv. prvá prešpurská Biblia, ktorá roku 1773 ako prvá tlačou bola vyšla na území dnešného Slovenska.
Nádvorie kaštieľa čiastočne pripomína arkádové nádvoria renesančných kaštieľov, zadný trakt s malými štvorcovými oknami dokazuje iné poslanie (hádam aj starší pôvod) tejto časti kaštieľa. V stene je zabudovaných 24 kolkovaných tehál, ktoré sa našli pri obnove kaštieľa.
Celý kaštieľ sa končí polkruhovou prístavbou (tzv. rotunda), kde bude časť knižnice a bádateľňa pre záujemcov vlastivednej literatúry.
Zvyšok parku bude opravený do podoby z 19. storočia, horná časť ako terasa z umelou ruinou a výstavou tehliarstva. Pod mohutnou viacstoročnou lipou je vo filagórii kamenná Palackého lavica. Podľa jeho denníka pod touto lipou rád sedával a koncipoval svoje prvé diela.
Po komplexnom ukončení rekonštrukcie kaštieľa sa objekt strane okrasou širokého okolia, jeho atrakciou a centrom kultúry.
szél | Ny, 2.61 | m/s |
nyomás | 1013 | hPa |
páratartalom | 86 | % |